KTO SME?
Sme ľudia ako si ty alebo ja. Boh sa stal súčasťou nášho bežného života. Ak by nebolo Boha, tak sa zrejme my, ako skupina rozdielnych ľudí, nikdy nestretneme. Práve Boh spája rôznych ľudí a búra akékoľvek nezmyselné bariéry.
Ľudia sa pýtajú, či sme katolíci alebo evanjelici. Táto otázka je dosť zjednodušená. Našou snahou nie je hrdúsiť sa cirkvou, ani sa priklánať na jednu či druhú stranu. Takéto počínanie je len márnenie času, skrátka nezmysel. No, pokiaľ ide o naše postoje, tak určite máme bližšie k evanjelickej cirkvi. Napokon, sme protestantská cirkev evanjelikálno - letničného zamerania.
NAČO NÁM JE CIRKEV ?
Bol som raz na jednej akcii, na ktorej som zazrel jedného človeka. Na tričku mal napísané: „Boh áno, cirkev nie.“ Nie každý deň mi niečo také padne do očí. Počul som už síce o niečom takom. Avšak, ešte som sa s tým nestretol na tričku. Napadlo mi: „Čo je to za slogan? Možno sa za ním skrýva len módny hit. Možno nejaký anarchista neuznáva autority, a tak to chce dať najavo. Niekto túži po lepšom svete, po slobode. Ktovie..."
Nečudujem sa, že niektorí ľudia sú sklamaní z cirkvi, z kresťanstva. Zrejme nepatria medzi tých, ktorí sú len ticho. Možno aj nám nie je jedno, ako sa cirkev správa. Možno nám vadí, že cirkev má veľké majetky, že sa hrnie do politiky akoby jej patril celý svet. K tomu všetkému sa ešte tvári nevinne, akoby sa nikdy nezmýlila, čím nás len zbytočne provokuje. Kresťania hovoria prázdne náboženské frázy, ktoré sú ako nebo od zeme vzdialené bežnému človeku. V kresťanstve je možno, podľa niekoho, málo priestoru na zmenu. Na mieste tvorivej diskusie stojí nemenná doktrína, nedotknuté tradície a duchovný vodca, ktorý musí mať vždy pravdu. Dvere pred svetom sú zamknuté na 100 zámkov, aby sa náhodou niekto nepoškvrnil. K tomu ešte aj pobožná maska a citové očarenie niečím senzačným, hoci by išlo len o húpacieho koníka s nápisom haleluja. - To všetko je len zopár dôvodov, prečo sa niektorí stránia cirkvi, prečo jej hovoria NIE.
Čo na to povedať? Azda len toľko, že je veľmi dobré, ak človek vidí v kresťanstve aj zlé veci. Veď ani Ježiš nikdy nechcel, aby bola cirkev bohatou firmou, ktorá sa do všetkého stará. Ježiš nevravel frázy, ale slová, za ktorými si stál a ktoré aj fungovali. Nesedel na vysokej stoličke, ani zo seba nerobil urodzeného pána. Svojich žiakov (učeníkov) považoval za priateľov. Nábožní ľudia sa pohoršovali, že sa venoval aj ľuďom, ktorí mali zlú povesť. Hovorili o ňom, že je žráč a pijan vína. Nebol, však, opilec, ani sa nesprával zhýralo. Niektorým len veľmi vadilo, že nemal ich náboženskú masku.
Vidíme, teda, že cirkev, s ktorou sa stretávame, či o ktorej počujeme, sa líši od toho, ako žil Ježiš. Samozrejme, nikto z nás nie je dosť dobrý na to, aby mohol druhých kritizovať. Lenže, človek vidí, počuje, rozmýšľa... Pokiaľ chceme byť dôslední, nemali by sme dávať všetkých kresťanov, ani všetky cirkvi do jedného vreca. Veď ak napr. nejaká Zuzka niekedy ukradla cukríky, neznamená to, že všetky Zuzky sú zlodejky. Každý nesie zodpovednosť najmä sám za seba. Podobne ak napr. nejaký šofér prekročí povolenú rýchlosť, policajti nedajú pokutu každému vodičovi. Bolo by to očividne nespravodlivé.
Vráťme sa, však, k otázke „Načo nám je cirkev?“ – Pre človeka, ktorý má odpor voči všetkému kresťanskému, je celý tento článok možno len stratou času. No, každý môže, predsa, premýšľať. Nikomu ešte neuškodilo, keď si trochu prečistil mozgové závity. Niekto si myslí, že cirkev je zbytočná. Iný vraví, že cirkev funguje len kvôli tomu, aby sme mali riadne sobáše a pohreby. Jej úlohou je vraj polepšiť ľudí, aby sa dobre správali. Stretol som už aj takých ľudí, ktorí ani poriadne nepoznali svoju cirkev, ale bili by sa za ňu akoby boli tí najlepší. Bolo mi to dosť trápne. Nemenej známi sú aj stoličkoví kresťania. Vravia, že veria v Boha, aj sa tak správajú a aj si odbavia bohoslužby. No, inak si žijú len pre seba. Viera je len ich súkromná vec. Cirkev vnímajú podobne ako keď si chcú vybaviť občiansky preukaz. Prídu na úrad, kde zrejme nikoho nepoznajú a s nikým sa nebavia. Iba počkajú, kým si všetko vybavia a rýchlo utekajú preč. Skrátka – nič osobné. Iní zasa vnímajú cirkev len ako partiu dobrých kamarátov, či ako charitatívnu organizáciu, školu preplnenú mudrlantmi, alebo ako kostol, kde hrá pekná hudba a farár je pekne oblečený. Čo, však, s toľkými názormi?
Podľa Biblie je cirkev Ježišovým plánom. Nevymysleli ju ľudia. Tento plán vychádza z toho, že Boh stvoril človeka do spoločnosti – ako sa vraví - človek je tvor spoločenský. Toto tvrdenie nájdeme aj vo viacerých knihách psychológie, sociológie, pedagogiky a pod. Nemusíme sa ani tváriť múdro. Je to pravda, s ktorou sa stretávame. Zoberme si len, ako sme prišli na svet. Objavil sa niekto z nás na svete len tak? Nebola azda pri tom, keď sme sa narodili aspoň mama a otec? Starali sa o nás rodičia, starí rodičia. Aj opustené deti z detských domov majú vychovávateľky. Každý, či už mladší alebo starší, niekoho potrebuje. Celý náš život svedčí o tom, že človek je tvor spoločenský. Stretávajú sa priatelia, bývalí spolužiaci, poľovníci, mladí ľudia a iné rôzne skupiny ľudí... Čo je potom také zvláštne na tom, keď sa stretnú kresťania?! Preto nechápem nejaké Boh áno, cirkev nie. Možno to nechápem kvôli tomu, že pod slovom cirkev myslím na niečo úplne iné ako druhí. Cirkev - to sú pre mňa blízki ľudia, kopec zážitkov a spoločných aktivít. To všetko ma napĺňa.
Spoločenstvo kresťanov nám môže dať veľa priateľov. Môže nám pomôcť dostať sa z núdze. Cirkev nám môže odbaviť sobáš, pohreb. Môže nás aj naučiť, aby sme žili lepšie. Môžeš aj využiť svoj hudobný, výtvarný talent, či obdarovanie pre rôzne služby, ktoré sú potrebné. No, aj tak by to všetko bolo málo. Ježiš hovorí o cirkvi, že ju nepremôžu ani brány pekla. Kostoly schátrajú, farári a ľudia raz zomrú. Pokiaľ nie je pre teba Ježiš srdcovou záležitosťou, tak nepatríš do jeho cirkvi, hoci by si bol členom aj tej najväčšej a najlepšej cirkvi. Inak povedané: cirkev je o Ježišovi, o tvojom vzťahu k nemu a až potom o ľuďoch, kostoloch a rôznych aktivitách. Všetko je to dobré, ale ide o tvoje srdce. Prečo by aj pre teba nemohla byť viera v Boha srdcovou záležitosťou?! Prečo sa nepridať k takýmto obyčajne veriacim ľuďom?!